História
Koprivnica leží na juhozápadnom okraji Nízkych Bezkýd, v údolí Koprivničky, západného prítoku Tople, v nadmorskej výške okolo 223m.
Pri Koprivnici odhalil archeologický výskum pozostatky po obydliach (ohniská) a keramiku z 9. storočia. Vzhľadom k starobylému pôvodu Koprivnice možno pripustiť, že sídliskové nálezy pochádzajú z činnosti obyvateľov tejto dediny.
Okolo roku 1259 patril zemanovi Germanovi z Chmeľovca územný majetok, ktorého severný okraj susedil s južným okrajom údolia Koprivnického potoka. Koprivnický majetok pravdepodobne už vtedy patril Grékovi Teodorovi, prípadne jeho synom Jurajovi a Petrovi, ktorí tento majetok v roku 1283 predali za 70 hrivien (asi 17,5 kg) striebra šľachticovi Jánovi, synovi Makrabeusa. Táto správa dokazuje, že Koprivnica jestvovala dávnejšie pred rokom 1283. Prvá zmienka o obci Koprivnica a jej obyvateľoch sa objavila pravdepodobne okolo roku 1034.
V písomnostiach z 13. – 16. storočia sa vyskytuje pravidelne pod názvom Kaproncha (volala sa tak preto, lebo tu boli iba pánske dvory a k nim naležajúce služobníctvo), ktorý je maďarizovanou podobou pôvodného slovenského názvu Koprivnica, ktorý korení v slove kopriva (žihľava). Odvodenosť názvu od slova kopriva svedčí, že sídlisko vzniklo na mieste, kde hojne rástla žihľava, a súčasne, že vzniklo v slovenskom prostredí.
Obyvatelia v tej dobe boli odkázaní na milosť a nemilosť svojho pána. Pracovali na pánskych pozemkoch takmer zadarmo. Zaobchádzalo sa s nimi kruto. Rozpadnutím týchto statkov, zeme prešli do rúk sedliakov. V tejto dobe bolo mnoho rodín, ktoré prišli z iných krajov a zakúpili si budovi a zeme z pánskeho majetku.
Archeologické, historické a jazykovedné poznatky vedú ku konštatovaniu, že koprivnické sídkisko jestvovalo dokázateľne už v 9. storočí a patrí k najstarším slovanským dedinám v severnom Šariši.
Koprivnicou tiahla krása krajinskej cesty spojujúca cesty údolím Sekčova a Tople. O jej úseku medzi Tročanmi a Koprivnicou je správa z roku 1345, hoci ju používali dávno predtým. Okolo roku 1318, tu bol dokázaný mlyn, ktorý dosvedčuje, že miestny roľníci pestovali aj obilniny.
K významným historickým pamiatkam patrí predovšetkým pôvodne goticky kostol zo začiatku 14. storočia. K ďalším patria klasicistická kúria zo začiatku 19. storočia a malá kúria z prvej polovice 19. storočia, ktorá bola prestavaná okolo roku 1900.
Kostol je postavený uprostred dediny a oproti je fara (župný archív).
r. 1245 – bola postavená fara.
r. 1318 – už pred týmto rokom bol postavený gotický kostol, zasvätený apoštolovi Ondrejovi, v tomto roku tu pôsobil farár Štefan.
r. 1520 – bol požiar, a kostol zhorel, neskôr bol renovovaný.
r. 1564 – bol v rukách evanjelikov.
r. 1718 – bol obnovený a prešiel do rúk katolíkov.
r. 1748 – bol zbarokyzovaný.
r. 1856 – v tomto roku tu pôsobil farár Jozef Prišták, ktorý dal kostol na vlastné náklady opraviť.
r. 1894 – 1914 – bola obec Koprivnica postihnutá zemetrasením, a vtedy bol kostol opäť poškodený.
r. 1922 – bol z vnútra aj z vonku riadne opravený.
Na severozápadnej strane obce je cintorín. V ňom je rodinná hrobka bývalých patrónov kostola. K hrobke vedie zvláštna smrekami vysadená cesta. Aj okolo kostola sú hroby bývalých patrónov a veľkostatkárov. Na cintoríne pri kostole sú pochovaní traja a na obecnom cintoríne jeden vojak. Jeden z nich bol pre zradu pri kostole zastrelený. Bol to Slovinec, povolaním učiteľ.
